Daniela "Antuková" a aktuálna forma slovenského športu

Autor: Maťo Petro | 31.5.2011 o 12:28 | (upravené 31.5.2011 o 12:56) Karma článku: 11,91 | Prečítané:  3923x

Keď mala Danka Hantuchová 18 rokov rozdala si to Martinou Hingis o titul na turnaji v Indian Wells. Hingisová mala vtedy 22 rokov. Proti dospelým ženám hrávala na turnajoch od 14 rokov, v 15 vyhrala Wimbledon vo štvorhre a ešte v 16 rokoch stihla získať rovno tri singlové grandslamové tituly. Dodnes je to rekord, nikto mladší to nedokázal ani čo i len raz. Bola to už v takom veku teda žijúca legenda, skúsenosťami prešpikovaná od uší až po päty. To Danka išla naopak testovať svoju mladú psychiku do svojho prvého finále v kariére ako relatívne neznáma tenistka, bola čerstvo 26. v rebríčku. Bol to ostrý test. Rovno na podniku série Masters, jedného z najväčších turnajov roka, kde sa vždy stretáva celé osadenstvo svetovej špičky. Zápas bežal v televízií a fandila jej celá krajina, aj žiaci na stredných školách. Daniela vyhrala celkom hladko, v dvoch setoch. Bol to sen, keď jej odovzdávali trofej. Pomáhal som jej ju držať. Celý svet zrazu vedel, že existuje naša krajina.

O zhruba mesiac a pol doviezli slovenskí hokejisti zlato z šampionátu vo Švédsku. Fandili im všetci, aj deti na základných školách, aj Daniela Hantuchová. Bol to sen, keď našim odovzdávali trofej. Udržali ju aj sami, ale ja som im cez obrazovku aj tak pomáhal. Celý svet zrazu vedel, kde presne existuje naša krajina. Doma chceli mať všetci úsmev ako Bondra.

V novembri toho istého roku sme na čele s 19 ročnou Danielou vyhrali Fed Cup, ženské tenisové majstrovstvá sveta krajín, obdoba mužského Davisovho pohára. Finále sa hralo v Španielsku. Porazili sme Španielky.

Bol to rok 2002, zrejme najkrajší pre slovenský šport. Mali sme majstrov sveta v hokeji, majstrov sveta vodákov, ženy boli svetové tenisové šampiónky. Mali sme mladú tenistku, ktorá sa šplhala k absolútnemu vrcholu. Mali sme aj futbalistov, ktorí sa dovtedy nikam nedostali, ale všetci im verili. Bude to už 10 rokov. Čo sa odvtedy stalo?

Hokejisti už na finále nedosiahli. No držali sa statočne, z pozícií ustupovali pomaly, ale vek sa im zastaviť nepodarilo. Vyvrcholilo to tohtoročným generačným funerálom.

Vo Fed Cupe sme prakticky hneď vypadli z elitnej kategórie a dlho sme nemohli hrať ani medzi 16 najlepšími krajinami. Tohtoročná blamáž v poslednom zápase so Srbskom sa nevidí každý deň. Hantuchovú to mrzelo, tvrdila, že tam nechala všetko. Tak o to horšie.

Daniela takisto nešplhala hore kopcom. Dnes má 28 rokov a väčší turnaj ako v 18-tke nikdy nevyhrala. Vlastne vyhrala už iba 3 ďalšie a na ten druhý si musela od spomínaného „zlatého“ roku chvíľu počkať. Vyhrala ho v tom istom dejisku po dlhých 5 rokoch. Čiže nič vo veku, v ktorom bývajú ženské tenistky najcieľavedomejšie v kariére. Ďalšie dva tituly má z turnajov najnižšej kategórie, posledný z tohtoročného februára, na ktorý čakala 3 a pol roka.

Kde sú legendy slovenského športu? Hokejoví šampióni, Mišo Martikán, bratia Hochschornerovci, Martina Moravcová, Dominik Hrbatý. Všetci majú cez 30 a dali nám všetko, čo v nich bolo. Avšak buď už skončili, chcú končiť alebo končiť budú či chcú alebo nechcú. Mladí slovenskí športovci sa inšpirovať nenechali. Ak aj zažiaria a niečo vo svete dosiahnu, je to väčšinou jednohubka ako prípad Žideka. Ďalej o nich počuť už iba v súvislosti s výkonmi v Let’s Dance. Skutočný úspech je ale až ten, ktorý si dokáže športovec obhájiť, čo sa mnohým u nás už ale nepodarilo.

Jediné pozitívne šialenstvo v nás za posledné roky vyvolalo iba Weissove šibnutie čarovným prútikom a postup "slovenskej kopanej" do Afriky. Funradio ale tvrdí, že na Afriku má hokejová republika zabudnúť. Nuž dobre teda. Čo nám ale ostane?

Bol tu ešte rok 2005 a finále Davisovho pohára v Bratislave. Šanca na najväčší tenisový úspech pre samostatné Slovensko. Ako to dopadlo? Dopingovým škandálom. Karol Beck vo finále nemohol nastúpiť. Čo ho trápilo asi viac bolo, že dva roky nemohol hrať tenis vôbec, šport, ktorý ho živil. Zrejme nie úplne vlastnou vinou. Odvtedy sa totiž v Národnom tenisovom centre v Bratislave neukázal, aj keď ho volali. Legenda Hrbatý vo finále bojoval, svoje zápasy dramaticky vyhral, ikeď nebol favorit. Rozhodujúci zápas musel hrať Mišo Mertiňák, dnes úspešný deblista, ktorého sila nebola v dvojhre a málokto mu veril. Proti silnému Ančičovi nemal šancu. Prehrali sme.

Úspechy nášho športu pomaly rednú. Je to iba časť cyklu sínusoidy, ktorú treba akurát pretrpieť, alebo je v tom niečo viac? Ak áno, kde je chyba? Možno v tom, že verejnosti je to fuk. Dnešná mládež si radšej pustí Superstar, zasmeje sa na Patrikovi, vyplače sa nad Harichom a nechá si dokonale vymlieť hlavu znelkami všetkého druhu. Každý vie, ktorého vyradeného bude spovedať vo svojej show Adela. To, že Hantuchová pár dní dozadu vyradila svetovú jednotku a otvorila sa jej zrejme posledná, no zároveň asi najreálnejšia šanca v kariére vyhrať grandslam, French Open, najväčší antukový turnaj všetkých čias, to nevie skoro nik. Keby sa jej to podarilo, vrátila by slovenskému športu stratený lesk. Bola by z nej Daniela „Antuková“. Nevyšlo to. V ďalšom kole vypadla po veľkom boji a kvalitnom výkone, podobne ako Michal Šeps. Na to, kým cez obrazovku pomôžeme slovenskej legende dvihnúť nejakú trofej, si budeme musieť ešte počkať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Schválili nezmysel? Nie, psy a mačky nebudú operovať zaživa

Novela zákona o liekoch nie je dramatická.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?