Beletrizovaný recept na paradajkovú polievku

Autor: Maťo Petro | 12.5.2011 o 10:07 | (upravené 12.5.2011 o 13:00) Karma článku: 5,87 | Prečítané:  1637x

Každý poriadny recept by mal takticky začať od konca. Minimálne ten beletrizovaný. A presne tam aj začnem. Hotovo. Hrniec nám už dymí na stole a krásne sa to v ňom červenie. Napokon už iba vypátrať poriadnu naberačku a potopiť ju do hrnca. Vzápätí ju po okraj naplnenú vyloviť a rozliať celý objem na tanier. Toto ešte tri či štyri krát zopakovať a prichystať si tak poctivú sedliacku porciu. Nezabudnime ale červenú hladinu polievky posnežiť odrezkami syru. Ideálne čerstvo nadojeného. Ak sme mestský gazda z paneláku tak stačí i obyčajný, vyslobodený z vákua. Hlavne tam preboha nestrúhajme nejakú v rohu chladničky zabudnutú stoporenú tehlu z pred dvoch týždňov, ktorá už chytá všetky farby, len nie tie správne. Takto tesne pred samotným kŕmením sprzniť kulinársky zážitok, to by bol učebnicový nerozum. Ak použiteľný syr chýba, šup zazvoniť pani susede a vytrejdovať ho za tubu falošného kaviáru ako správny vekslák. A ak sa s vami susedia nevyprávajú, tak skočte na benzinku. Dobrú chuť.

Poďme teda poporiadku.

Paradajky. To je fascinujúca zelenina. V našich klimatických podmienkach sa im darí pomerne komfortne. Narodiť sa nám môžu pokojne aj na balkóne, ak majú čo z hliny chlípať. V múdrych knihách o kuchárstve sa dá dočítať o záplave receptúr, v ktorých sa s nimi počíta. Málokto ich doma práve teraz nemá. Paradajky v sebe nosia esenciu chute, ktorá silno korešponduje s chuťou v mäse. Preto ľudí toľko baví namáčať si stejky do kečupu. To tvrdil v telke chlapík, čo sa trošku vyzná. Jednu vlastnosť majú ale celkom výnimočnú. Pomáhajú nášmu telu vstrebať väčšie množstvo prijatého vitamínu C. Naše telo na céčko nemá recept a nevie si ho samo namiešať. Divné. Ostatným cicavcom to údajne ide. Tu problém nekončí. Ľudský organizmus zvládne zúžitkovať iba obmedzené množstvo z toho, čo príjme (1 gram denne je horná hranica) a zbytok vitamínu bez využitia vylúči. Paradajky túto trhlinu prírody zaplátali. Vitamín C sa v kombinácií s nimi v tele udrží oveľa dlhšie, takže ho môžeme spolu s paradajkami prijať v niekoľko krát väčšej dávke (dokonca až šokujúcich 20 gramov denne) bez toho, aby našim telom jeho prebytočné gramy iba preplávali.

Paradajková polievka. Jeden z mála pokrmov, ktorý nepotrebuje mäso na to, aby chutil aj chronickému mäsožravcovi, akým môže byť napríklad plnotučný kamionista. Paradajková polievka. Dá sa urobiť na X spôsobov, žiaden nie je nesprávny a každý obnaží iné chuťové portfólio. Tento jemne beletrizovaný recept by mal zachytiť môj postup prípravy jednej z mnohých paradajkových polievok a možno bude natoľko zaujímavý, že niekoho inšpiruje k podobnému dobrodružstvu. Ak sa nájde čo i len jeden čitateľ - gurmán, ktorý sa do nej pustí, čas strávený nad kompozíciou tohto textu bude v mojej pamäti uložený ako dokonalé rozhodnutie.

Čas. Od momentu, kedy začnete brúsiť čepele krájadiel všetkého druhu až po prvé usŕknutie z lyžice je časom prípravy interval. Nie široký. Povedzme 60-90 minút. Ono to závisí. Ako rýchlo krájate cibulu. Aké paradajky použijete. Či vám na nich vadí šupa. Ak hej, tak či idete spariť čerstvé z balkóna alebo máte lúpane z konzervy. Či varíte na indukčnej alebo bude treba ísť ešte po drevo do lesa alebo po uhlie na čerpaciu stanicu. A samozrejme, či máte jazyk hrocha a lejete do seba 80 stupňové polievky alebo jej dáte aj pár minút na vydýchanie.

Surovinky. Rozhodne to chce paradajky. Bez nich by to nebolo ono. Robená iba z pretlaku, to je už úplne iná polievka. Dajú sa použiť čerstvé celé kusy, ktoré obaríme v horúcej vode a zvlečieme z kože. Alebo sa dajú kúpiť skvelé lúpané v konzerve od makarónov z juhu. Stoja euro a niečo, ale okrem toho aj stoja za to. Sú naložené v pretlaku, ktorý sa takisto využije. Jeden kus macatej cibule a pár strukov cesnaku, tak dva, tri alebo päť. Maslo, prípadne olej, ale to má hádam doma každý. Citrón alebo limetu, podľa toho či do toho chceme štipku exotiky, no kyselina musí byť. No a také tie mleté záležitosti ako čierne korenie, červená paprika sladká a keď chce niekto štipľaviť, tak i chilli. Iste, aj soľ. Draselná, ak nemáte tak obyčajná NaCl.

Poďme kuchtiť. Zoberme väčší hrniec, pravú nerez. Alebo mne je jedno, môže byť aj kotlík z Lega, kto je ako zvynutý. Dáme topiť maslo, toľko, aby sa z neho v hrnci spravil menší rybník a dali robiť vlny. Môže byť aj olej, kto tam nechce tuk. No maslo pekne vonia a má v sebe krásne chute, ktoré v začiatkoch pomôžu. Cibuľu vyzlečieme a nakrájame na čo najmenšie elementy. Ak nám z toho budú po tvári stekať slzy, nevadí, povedzte, že sú Demitrove. Cesnak to isté. Rozpučiť o čelo a nadrobno. Cesnaku sa netreba báť. Cítiť tam nebude, ak má niekto obavy. Okrem toho predlžuje život a aj všeličo iné.

Vysypeme masu na horúce maslo a necháme pracovať, kým potraviny nezmäknú. Treba to miešať a nepripáliť, v tejto fáze to bude citlivé. Dobrý nápad je hneď to celé posoliť, malo by to pomôcť vyslobodiť ukryté chute z oboch druhov populárnej zeleniny. Keď suroviny pustia väčšinu šťavy prilejeme dúšok vody. Fakt málo. Urobí sa z toho kaša, ktorú pracovne nazvime že základ. Chvíľku sa s tým pohráme a prihodíme paradajky. Buď ich nakrájame vopred alebo rozmačkáme varechou priamo v centre deja. Pomiešame a necháme celý mix dusiť sa vo vlastnej šťave, čo myslím doslova. Paradajková esencia napadne kašovitý základ, vznikne skvelá omáčka a vôňa z hrnca začne nádherne aromatizovať domácnosť.

Teplota začne postupne omáčku zbavovať vody a tá bude pomaly vysychať. Treba tento moment zachytiť a posilniť celú vec pretlakom. Ten tomu dodá trošku sebavedomia, paradajkovosti a zníži riziko pripálenia. Nechajme to teda prevrieť, 5 až 10 minút strečing s varechou a prichystajme si zálev. V zovretej vode rozpustime zeleninový bujón, na liter to chce také dve kocky, no vody môže byť aj viac. Vlejeme ho dnu a dáme tomu objem. Kto má pocit, že bujónom zbavuje polievku poctivosti, nech to zaleje čistou vodou, aspoň bude v noci pokojnejšie spať.

V hrnci máme už konečne niečo, čo sa dá nazvať polievkou. Je čas pridať ďalšie chute, aby sme získali komplexný pokrm. Uchopme citrón alebo limetu. Použijeme tretinu, maximálne polovicu, závisí to od veľkosti plodu. Vymačkáme do polievky šťavu alebo v nej necháme rozvariť priamo očistenú dužinu. Kôstky nie, tie hodíme psovi. Osladíme mletou paprikou a okoreníme korením, čiernym. Toľko ako veľmi sa chceme pri jedení drhnúť. Veselo varíme, miešame, priebežne pozorujeme a ochutnávame, aby sa vychytali posledné muchy, ktoré polievka má a aby sa vybrali posledné muchy, ktoré v nej plávajú. Posledná a najtajnejšia ingrediencia je med, ktorý som tam síce ešte nikdy nepridal, no teraz ma napadlo to urobiť.

V hrnci to držíme toľko, aby sme sa zmestili do intervalu. Ale ak nás netyranizuje hlad, pokojne aj dlhšie. Dlhšia doba varu pomôže chutiam navzájom splynúť v harmonickom vzťahu a polievke určite neublíži.

Niekde tesne pred koncom tepelnej úpravy sa mnohým ľúbi pohrať sa s farbami a pridať zelené bylinky. Páči sa, môžeme. Bazalka alebo oregano dokážú polievku rozveseliť, ak jej bude smutno. Použiť sa dá všeličo, čo pekne vonia a nájdeme to v poličkách nad drezom. Sušené aj čerstvé. Ale ak nič také doma niet, netreba prepadnúť panike a utekať hneď v teplákoch na pumpu, kde tento tovar aj tak nedržia. Ak ste polievku pokazili, kropenie burinou to už nezachráni. Naopak, ak je pokrm výborný, na absentujúce byliny si nik nespomenie. Takže hotovo.

Červeň v tanieri ešte samozrejme na samotný záver postrašiť nastrúhaným syrom. Ak stará pani suseda nie je doma, nečakať, kým sa vráti z kostola a utekajme na pumpu. Dobrú chuť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

DOMOV

Schválili nezmysel? Nie, psy a mačky nebudú operovať zaživa

Novela zákona o liekoch nie je dramatická.

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Bugár

Maďarskú menšinu reprezentujú od roku 1989 tie isté tváre.


Už ste čítali?